Nový rebríček spoľahlivosti áut. Miláčik Slovákov na poslednom mieste

Automobilky už roky predávajú predstavu, že moderné auto je v podstate smart zariadenie na kolesách, ktoré sa neustále zlepšuje vďaka softvéru a aktualizáciám. Tento príbeh znie dobre v reklamách aj na prezentáciách pre investorov, no realita začína vyzerať podstatne menej presvedčivo. Namiesto bezproblémového fungovania totiž čoraz častejšie vodiči riešia zamŕzajúce systémy, nefunkčné prepojenie s mobilom alebo zvláštne chyby, ktoré sa objavia po aktualizácii.

Najnovšia štúdia JD Power tento rozpor potvrdzuje číslami. Spoľahlivosť vozidiel sa zhoršuje už tretí rok po sebe a priemerný počet problémov dosiahol 204 na 100 áut, čo je najhorší výsledok od roku 2022. Dôležité pritom je, že nejde o klasické mechanické poruchy, ale predovšetkým o softvér a elektroniku. Najviac problémov dlhodobo pripadá na infotainment systémy, ktoré mali byť symbolom technologického pokroku, no v praxi sa stávajú jeho slabinou.

Aktualizácie ako sľub bez výsledku

Jedným z pilierov tejto digitálnej transformácie sú OTA aktualizácie, ktoré majú autá zlepšovať bez potreby návštevy servisu. V teórii ide o elegantné riešenie, ktoré šetrí čas aj peniaze. V praxi však naráža na limity, ktoré automobilky zjavne podcenili.

Približne 40 % vodičov uvádza, že ich auto dostalo za posledný rok softvérový update, no len necelá tretina z nich zaznamenala skutočné zlepšenie. Väčšina používateľov hovorí o nulovom prínose a nemalá časť dokonca o nových problémoch, ktoré sa objavili práve po aktualizácii. Dáta navyše ukazujú, že vozidlá s OTA updatmi vykazujú približne o 14 % viac chýb, čo naznačuje, že implementácia nových funkcií často predbieha ich dôkladné testovanie.

Typickým príkladom je prepojenie mobilného telefónu s vozidlom, ktoré patrí medzi najčastejšie zdroje frustrácie. Systémy ako Apple CarPlay či Android Auto, spolu s Bluetooth konektivitou a aplikáciami výrobcov, tvoria významnú časť všetkých evidovaných problémov. V praxi to znamená, že aj technologicky vyspelé auto môže zlyhávať pri úlohách, ktoré by mali byť dnes úplným štandardom.

Drahšie autá, viac problémov

Zaujímavý posun nastáva aj v porovnaní jednotlivých segmentov. Prémiové značky, ktoré si budujú imidž kvality a technologického náskoku, dnes paradoxne zaostávajú za masovým trhom. Ich výsledky sa medziročne zhoršili a rozdiel oproti bežným značkám sa ešte prehĺbil. Dôvodom je najmä vyššia technologická komplexnosť, ktorá so sebou prináša aj vyššie riziko chýb.

Podobný trend vidno aj pri pohonoch. Najviac problémov vykazujú plug-in hybridy, nasledované elektromobilmi a klasickými hybridmi. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú benzínové vozidlá, ktoré profitujú z jednoduchšej konštrukcie a menšej závislosti od softvéru.

Na čele hodnotenia spoľahlivosti sa opakovane umiestňuje Lexus, zatiaľ čo medzi masovými značkami vedie Buick. Obe značky pritom dlhodobo stavajú na konzervatívnejšom prístupe k inováciám a dôraze na stabilitu, čo sa v aktuálnom kontexte ukazuje ako výhoda.

(*Tesla je mimo oficiálneho poradia, pretože nespĺňa kritériá štúdie)

Samotná tabuľka pritom hovorí viac než akákoľvek marketingová prezentácia. Rozdiel medzi najlepšou a najhoršou značkou je priepastný. Lexus sa drží na úrovni 151 problémov na 100 vozidiel, zatiaľ čo Volkswagen sa dostáva až na hodnotu 301. To znamená, že v reálnom svete rieši majiteľ jedného auta prakticky dvojnásobok problémov len podľa toho, akú značku si vyberie.

Zaujímavé je aj to, kto sa nachádza v spodnej časti rebríčka. Ide totiž o etablovaných hráčov a technologicky ambiciózne automobilky. Práve tie, ktoré najviac tlačia digitalizáciu a komplexné systémy, dnes najčastejšie narážajú na ich limity. Výsledkom je paradoxná situácia, kde menej „moderné“ autá pôsobia v praxi spoľahlivejšie než tie, ktoré sľubujú budúcnosť na štyroch kolesách.

Celkový obraz tak pôsobí čoraz menej presvedčivo. Automobilky síce tlačia technologický vývoj dopredu a pretekajú sa v tom, kto ponúkne viac digitálnych funkcií, no zároveň narážajú na limity vlastného tempa. Výsledkom je auto, ktoré vie na papieri takmer všetko, ale v každodennej prevádzke často zlyháva v úplných základoch.